čtvrtek 2. dubna 2009

Severni Sumatra II.dil





Ostruvek Samosir uprostred jezera Toba, centrum kultury Bataku

Z Berastagi sme spolecne se slovenskejma holkama vyrazili smer jezero Toba. To je nejvetsi kraterovy jezero snad i na svete nebo aspon v jihovychodni Asii. Taky je to centrum kultury Bataku, kery sou zaplatpanbuh povetsinou krestani, takze chlastaj a je s nima sranda.
Do Parapatu ze keryho jede lod na Samosir sme dorazili kolem treti odpoledne. Cermacka s Jackem, coz je jeji novy pritel dorazili spolecne s Edem, Ronaldem a Evou z nemecka o hodku pozdejs. Spolecne sme se pak nalodili a zamirili smer Tuktuk, coz je poloostruvek a letovisko pro turisty na Samosiru. Samosir je ostrov uprostred Toby, je docela velkej takze sme ho ani neprocestovali a spis sme se flakali na Tuktuku. Lod na Tuktuk mela super zavadu na lodnim sroubu, takze sme se po jedny hodine bezvladneho draftu museil vratit do Parapatu a presedlat na jinou lod. Na Tuktuku sme pak omrkli vodopad, zasli do Tuakshopu, coz je warung kde nalejvaj tuak, coz je neco jako burcak co tece z nariznuty palmy. Jack mi ukazal kde pred lety mel svuj baracek a jinak t celkem bylo super par dni. Spis sme se tam flakali a setrili sily. Pred odjezdem sme si dali den na vyletni lodi po jezere a omrkli i klasickou batakskou vesnici. Vecer nam pak zaspivala ctverice batakskych pevcu sve narodni hity.

Z ostruvku samosir sme odpluli prez Parapat do Medanu, tam sme se premistili z terminalu Amplas na Pinang Baris a nasedli do nocniho autobusu smer Banda Aceh. Ridic stavel za 12 hodin pouze jednou a to az 46 km pred Bandou. Zrejme na necem frcel, pac ridil jako dyby na necem frcel. Do Banda Acehu sme dorazili kolem sesty rano a ihned se na nas vrhli tamni angkotari a ojekari. Jelikoz mame ale sebou Jacka, tak sme se vzali angkota rovnou k pristavu a nalodili se na rychlolod smerem k ostrovu Weh. Tam sme si pronajali vuz a zamirili k vesnici Iboih a aby toho cestovani nebylo malo tak jeste minilodi na jeden sekundarni ostruvek Rubiah.

Jack, ja a Ed na ostruvku Rubiah pred porcovanim ananasu

Tam sme si valeli sunky tri nebo ctyri dni uz ani presne nevim, pac sme akorat snorchlovali a zkoumali tamni koralova spolecenstva. Okoli ostruvku Rubiah je taky vyhlasene misto pro potapeni a na Iboih je taky skola pro potapece. Tu sme ale ignorovali a raci zasli do Warungu Olala na kure Olala. Bungalovy na Iboih nebyly moc koser, a hrozilo strzeni kazdym okamzikem, nicmene to tech par noci vydrzelo a tak sme se zivi a zdravi mohli podivat na nejseverozapadnejsi bod Indonesie. cesta sice nic moc pac jit ve vedru dve a pulhodky po asfaltce je docela naprd. Na kote na nas uz cihalo stado opic a jelikoz byly hladove tak se uzchystaly k utoku. Nastesti sme jem stacili utyct
a nakonec se stastne vratili do kempu. Z Iboihu sme neradi vyrazili zpet do Bandy Acehu kerou sem si s Cermackou prolez a vecer vyrazili smer Medan a Siantar.

Meshita raya v Banda Acehu, jediny misto kde udajne prezili lidi obri tsunami, ktera mela misty az 30 m vejsku

V noci nas cekovali policajti jesi neprevazime naky huleni. Nastesti nic nenasli a tak sme dorazili druhej den do Siantaru. Tam ma Jack spolecne s Edem baracek kde predelavaj Vespy a chtej je dovazet do nemecka. prespali sme tam jednu noc a kluci nemecky byli tak hodny, ze udelali Vidensky rizky. Druhej den sme nasedli na Bus do Padangu a tim pro nas vejlet na severu Sumatry po nekolika tejdnech zkoncil. V pristim dile si probereme prijezd Petra s Rencou do Padangu a naky novinky ale ted uz du spat tak se mejte a necht vas uz zima nevotravuje a zapocne jaro.

1 komentář:

mamiko řekl(a)...

Hurá, už jsi zase doma.